Can't Stay With You - 1.časť

11. června 2013 v 16:46 | Veronica
Ahojky! Som Veronika, nová adminka! A tu je moj pribeh :)


Bol štvrtok poobede a ja som sa práve chystala behať do môjho obľúbeného parku v Londýne. Obliekla som si na seba športové šortky a obtiahnuté tielko s výstrihom, ale zas nie príliš veľkým. Na šortky som si pripla svoj ružový iPod nano a pichla som si sluchátka do uší. Zamkla som dom a zapla alarm a potom už mi nestálo na ceste do parku nič v ceste.
Ešte aby som sa vám predstavila, volám sa Vanessa a mám 17 rokov. Moje dlhé blond vlasy ľudia často prirovnávajú k vlasám dievčaťa z tej rozprávky 'zlatovláska'. Veľké modré oči mi zvýrazňujú moje jemné črty tváre s opálenou pokožkou. Moje oči sú občas dosť nepochopiteľné. Raz majú belasomodrú farbu, potom šedú, inokedy modrozelenú alebo ako oceán. Často si ľudia myslia, že sa mi farba očí mení podľa nálady, akú momentálne mám, no na tom sa vždy len usmejem. Ľudia majú bujnú fantáziu, no nie? Bývam tu, v Londýne, s bratom Mike-om, pretože svojich rodičov som nikdy nepoznala, zato brat áno, no som vlastne aj rada. Matka ma opustila hneď po pôrode a otec je alkoholik, brat je odo mňa starší o 7 rokov, čiže má 24 a pracuje ako novinár. Nie je však z bulváru, to nie je typ žurnalistiky, ktorá by ho nejako napĺňala. Veď čo môže byť také super na tom, písať hlúposti o celebritách a strkať im nos do súkromia..? Nič.
Som na strednej, no tento rok konečne maturujem, mám pár kamarátiek, no som skôr taká hanblivá a občas možno až príliš uzavretá do seba. Niektorí vravia, že je to škoda, vraj: 'Také pekné dievča a chová sa jak krava...' , toto väčšinou hovoria chalani z takej tej školskej 'elity', ktorí sú obletovaní namyslenými dievčatami s prachatými oteckami. Mne ale nevadí byť tichá. Pár krát sa ma už pokúsili chalani dostať do postele, dokonca každý môj bývalý keď zistil, že tak ľahko to so mnou nepôjde, sa so mnou rozišiel. Možno aj preto si teraz dávam na chalanov väčší pozor a príliš nenadväzujem bližší vzťah. Sústredím sa hlavne na školu, po strednej chcem ísť študovať veterinu, vždy som milovala zvieratá a keď som bola mladšia a mala som viacej času, venovala som sa aktívne jazde na koni. Teraz mám čas už iba na atletiku, ktorú teda robím športovo a aj preto tak rada behávam.
Konečne som prišla do Hyde parku, ako som už hovorila, do svojho oblúbeného parku v Londýne. Toto miesto je dobré na premýšlanie, je tu také zákutie, kde možno okrem pár veveríc, vtákov a občas nejakej mačky zavíta len málokto. Je to miesto pri jazierku, obklopenom stromami a kvetmi a krásnou sviežou trávou, vždy sa tu zastavím, niekedy aj na 2 a viac hodinky a len tak premýšlam, alebo si píšem do denníka, dnešok nebude výnimkou.

Prišla som na to miesto, no v tom som sa zarazila, stál tam chalan s kučeravými vlasami a hádzal kamienky do vody. Nevedela som, či tam mám ostať a znášať prítomnosť cudzej osoby, alebo mám ísť preč a nerušiť ho. Rozhodla som sa ale, že tam ostanem, sadla som si teda na deku a v tom sa ten chalan otočil. Mal krásne črty tváre, jeho husté, hnedé kučeravé vlasy mu dokonale zvýrazňovali každý detail jeho tváre. Oči mal také záhadné a pery krásne tvarované. 'Ahoj, ja, prepáč, nechcela som ťa tu rušiť..' povedala som mu milo. Neznámy sa len usmial a prišiel bližšie ku mne. 'To je v poriadku, asi by som sa tu nemal skrývať..' prehovoril na mňa hlbokým hlasom a pekne, no zároveň drzo sa na mňa usmial. 'Skrývať pred čím?' spýtala som sa ho so záujmom. 'Ehh, noo..' vyzeral dosť rozpačito, no potom dokončil.. ' ...pred fanúšičkami. Prosím povedz, že nezačneš kričaťa aj ty, keď si uvedomíš kto som.' pozrel sa na mňa s obavami. 'Fanúšičkami..?' vôbec som nechápala, prečo by za nejakým chalanom mali kričať fanúšičky a ešte k tomu ja. 'Prepáč, ale ja absolútne netuším, kto si...'. Moja odpoveď ho zrejme potešila, pretože sa len pousmial. 'Môžem si prisadnúť?' spýtal sa ma ten chalan. 'No jasné..' prikývla som milo a s úsmevom a on si sadol. 'Ako sa vlastne voláš?' po chvíľke ticha som sa ho spýtala. 'Harry..' odvetil a pokračoval. '..Harry Styles.' usmial sa. 'Teší ma, ja som Vanessa Clark.' podala som mu ruku a aj keď sa mu to gesto zdalo podľa mňa až príliš formálne, potriasli sme si rukou.

Každý komentárik potešííí :)) - Veronica :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
© abClaire | 2013